Prajem veselý večer,  Som mladý muž, ktorý vyšiel z pod rodičovského dozoru veľmi skoro a ktorý ešte skôr prišiel na to, že táto spoločnosť sa len hrá na to, že funguje. V dnešnej dobe mi stále nie je jasné, ako môžu ľudia sami seba ničiť, odsudzovať jeden druhého a veriť v tento systém. Mám len jeden cieľ a ten je prostý, začať s tým niečo robiť a pokusiť sa to priviesť do úspešného konca. Nie je to otázka roku, či dvoch, je to otázka životnej práce vynaloženej maximálne na tento jednoduchý bod, v ktorom sa môžu naše budúce deti ocitnúť. Verím, že patrím do generácie, ktorý ešte len práve vstúpili do dospelého a zodpovedného života, tyčiacími si svoje ciele a určovanie svojho životného štýlu, ako niečoho, čoho súčasťou sa stávame. Som mladý pracovník Sushi reštaurácie, no najmä o čo sa snažím je, dostať sa do sveta IT. Programovanie mi už v útlom detstve pomotalo mozog, od tej doby som sa k tomu vrátil pár krát, ale až pred rokom som sa k tomu vrátil tak, že deň čo deň sa zlepšujem a hladina môjho záujmu je stále väčšia s každou ďalšou informáciou, ktorú mám. Som vedúci čašník Sushi reštaurácie, ktorú vlastnia Vietnamci. Majú tu zvláštnu hierarchiu zamestnancov, pracujem na dohodu a podľa papierov nemám takmer žiaden príjem, zároveň som na úrade práce, kde využívam výhody kurzovania zdarma pre IT vo forme rekvalifikačných príspevkov. Som ambiciózny, snažim sa mať veci vždy pod kontrolou a svoj život vediem správnym smerom. Otázka ale znie, je možné si požičať peniaze za dobrých podmienok pre obe strany s vyhliadkou do budúcna, alebo je to v dnešnej dobe nemožné ?